Mal som asi 6 rokov, keď som sa s odhodlaním a silou Herkulesa pokúsil preskočiť zhruba 15 centimetrov vysoký retiazkový plot oddeľujúci chodník od kvetinového záhonu. Bral som to smrteľne vážne. Fakt som si veril! Až dovtedy, kým som neskončil svojou mäkkou plnotučnou detskou tváričkou na zemi. Skok bol neúspešný, Herkulesa som nepripomínal ani omylom a moje pristátie by sa dalo nazvať akokoľvek, len nie hladké. Otec, ktorý stál nado mnou s údivom, krútiac hlavou skonštatoval: „Tak toto…toto som fakt ešte nevidel!“ A potom, prihlásil ma na judo a gymnastiku. Asi aby som sa naučil padať a ešte preto, aby „potešil“ trénerov. A presne tam som prepotil svoje prvé tričká, uvidel a pocítil som prvé výsledky pravidelných tréningov.

Mjuzikl end fitnes a svätý grál menom gainer!

Po rokoch života, ktoré sa mi zdali byť nekonečné, a ktoré som strávil v priemerne, no dobre, v podpriemerne vyzerajúcej telesnej schránke som si stanovil nepriestrelný plán! Ako dospievajúci tínedžer (podotýkam, iba vekom ) ovplyvnený okolím a príchodom na strednú, rozhodol som sa, že dosiahnem vytúženú postavu, ktorá bude všade rozsievať vzrušenie, rešpekt a závisť! Pomôcť mi v tom mal vymakaný tréningový plán od najlepšieho kulturistu, akého zoženiem široko ďaleko. A nehľadal som nikde inde, než v populárnom vyhlásenom nemenovanom časopise, ktorý som vtedy volal „mjuzikl end fitnes“. (ehmm…toto si nechajte pre seba.) V rámci svojho jedálničku som si upravil kalorický príjem tak, aby znásobil moje úsilie. V hlavnej úlohe bol zvýšený príjem bielkovín, teda primárne mäsa (jasné že som si neodpustil párky, slaninu a segedín – však každá z týchto surovín obsahuje mäso) a svätý grál – GAINER! Ten bol čerešničkou na torte, ktorá mala oddeľovať level mojej postavy poloboha od postáv obyčajných smrteľníkov!

Tvrdá realita po 11 rokoch

Pred niekoľkými rokmi, konkrétne niekedy v 2015-stom, potom, ako som ukončil svoju súťažnú kariéru naturálneho kulturistu (ktorá, mimochodom, nebola možno až taká zúfalá, ako sa z týchto riadkov môže zdať) som si uvedomil, že je čas povedať si pravdu. Ani sám neviem prečo, pocítil som, že teraz je tá doba, kedy si musím sám pred sebou, kriticky a reálne zhodnotiť svoje vlastné dosiahnuté výsledky. Logicky. Mohol som to urobiť aj o niečo skôr, no bol som mladý dospievajúci človek bez vhodných vzorov, ktorý ľahko podľahol jednoduchosti zaseknutia sa v čase a v priestore. Tak, ako mnohí z nás. Výsledkom tohto bilancovania bolo, že som si už pomaly nedokázal odtrénovať bez troch cigariet, predtréningovej pumpy a dvojitej kávy. Neprešla noc, počas ktorej by som nebrakoval chladničku. Niet divu. Počas svojich rysovacích dní, mal som stravovacie návyky ovplyvnené zaručene „vyváženou“ diétnou stravou a „cheating days“. Trpel som na opakujúce sa choroby, virózy a prechladnutia. Mal som problémy s dýchaním, niekoľkokrát ma seklo, bolela ma chrbtica a mal som ťažkosti s kolenami. Moja váha nebezpečne kolísala, brada mi hrozivo intenzívne vypadávala a k tomu všetkému som nemohol spávať. Prenasledoval ma tlak okolia. „Pite destilovanú vodu pred súťažou!“ hovorili. Môj zdravotný stav, odpadávanie na pódiách kvôli dehydratácii, schopnosť pribrať po súťaži aj 20 kilogramov behom 2 mesiacov, to všetko nebolo najlepšou prezentáciou životného štýlu, ktorého zástancom som chcel byť. Veľmi dlhú dobu som prešľapoval na jednom mieste. Neposúval som sa vo výkonnosti a ani v kvalite života. Stagnoval som aj v súvislosti so vzdelaním a s vedomosťami, ktoré som akosi (ne)nasával. V rámci uzavretej komunity som necítil možnosti, ktoré by mi pomohli kriticky sa pozrieť na seba, na svoju činnosť a niekam sa posunúť. (A dialo sa to mojou vinou. Nikoho nesúdim. Ostatní v komunite možno prosperovali lepšie.) A tentokrát už bez irónie ale naozaj, čerešničkou na torte tohto môjho „zdravého životného štýlu“ bolo striedanie období poctivého tréningu s obdobiami divokých žúrov. Fázy tvrdého cvičenia a prísnej stravy sa menili s fázami, kedy som dobiehal „zameškané“ a oddával som sa párty životu. Žralo mi to toľko času a peňazí, že na život „full time“ športovca – 24/7/365 – mi to skrátka nevychádzalo. Povedal som si DOSŤ!

A teraz konečne čekuj…

TU JE MOJICH 5 DÔVODOV PREČO MA DOSTAL CROSSFIT A PREČO JE VĎAKA NEMU– DOPRDELE AJ CHVALABOHU – MÔJ ŽIVOT LEPŠÍ!

  1. ĽUDIA

Možno obligátne, ale áno. Pre niektorých ľudí je slovo komunita veľkým strašiakom. Znie to niekedy až trochu sektársky čo? Navzdory všetkému, sme komunita. Či už ide o mojich kolegov z tréningového pľacu, trénerov, ľudí, s ktorými sa stretávam na súťažiach alebo iba priateľov zo sociálnych sietí, so všetkými mám niečo spoločné. Nezľakli sme sa. Všetci sme sa vykašľali na predsudky, vystúpili sme z radu a začali sme pre našu zemepisnú šírku  robiť niečo iné, dosť nevídané. Niečo, čo mnoho ľudí nechápe a zakrýva do rúška hejtu a ohovárania. Niečo, o čom veľa ľudí nevie a vytvorí si voči tomu obranný múr. Zo strachu z nového, alebo z „faktov“ z nepodareného youtube videa z roku 2006. Je to niečo, čo mnoho ľudí vyskúšalo ale tvrdo padlo na hubu a ich egá to viac nerozdýchali. Dôvodom pritom nebola ich úbohá kondícia a (ne)všestrannosť ale samotný CrossFit lebo je to podľa nich „blbosť, zlepenec, mix, všetko a zároveň nič“.

  1. NIKDY SA NENUDÍM A MÔŽEM JESŤ KOLÁČE AJ SEGEDÍN

Pestrosť a intenzita. To sú druhé mená CrossFit-u. Nikdy úplne neviem, čo ma čaká či už na tréningu alebo na súťaži. Nikdy sa nenudím. Našťastie ma už ľudia prestali atakovať otázkou: „Čo je to ten krosfit?“ Lebo ja vždy odpovedám, že všetko! Je fakt, že som tu ešte nezažil jazdu na koni alebo skákanie vo vreci, ale čo nie je… môže byť. Však prečo nie?

Vďaka výdatnému tréningovému úsiliu a kalorickému výdaju, môžem konzumovať vysnívané porcie. (Aj koláčov a segedínu!) Keď už neschudnem, tak minimálne nepriberiem, čo je v dnešnej dobe tiež celkom úspech  Ale berte to s nadhľadom. Idea CrossFit-u a taktiež moja osobná, má úplne iný charakter a podstatu. Ako vo všetkom, aj tu záleží vždy na človeku a na tom, ako sa k danej veci postaví. Platí to aj v bodybuilding gymoch, aj na golfových ihriskách, aj na plavárňach, aj v živote ako takom. Niektorí ľudia sú stále rovnako tuční a nezdraví a možno ešte aj tučnejší a nezdravší, akými boli, keď so športom začali. Nie je to o športe a špecializácií, je to o ľuďoch.

  1. ZDIEĽANIE VEDOMOSTÍ

Teraz seriózne. Neviem, možno to súvisí so zvýšenou online socializáciou, ale v porovnaní s inými športmi, kde je „know how“ akýmsi tajomstvom a všetci chcú mať za jeho odhalenie zaplatené, v crossfite je to úplne inak! Tu sa každý rád podelí o svoje skúsenosti. Či už je to klub, asociácia, výskumný ústav, profík, športovec alebo začiatočník. Panuje v ňom spoločenská transparentná informovanosť, ktorá je cieľom živých diskusií ľudí holdujúcim tomuto športu a podobne aktívnemu životnému štýlu. Vďaka tomu mne ani iným nie sú cudzie výrazy ako aktívny a pasívny strečing, aktivácia, mobilita, hypertrofia, warm up, cool down či core (A nie… to core Nie sú kocky.)

  1. VŠESTRANNOSŤ

Viem plávať, chodiť po rukách, trhnúť cez 100 kíl a spraviť 20 klikov v stojke! Viem zabehnúť cez 3 km za 12 minút, odveslovať šprintom 500 metrov za minútu dvadsať! Trafím medicinbalom na čiaru na stene a zároveň sa s vystretými nohami dotknem špičiek na chodidlách! Mám rovnejší chrbát a náznak kociek na bruchu, a to celoročne! Navyše si pravdepodobne budem môcť zahrať (pohybovo na úrovni a nie ako dedko) futbal so svojim synom keď bude mať 15 rokov! Alebo si s ním budem môcť zabehnúť na Hole, lebo moje zdravie mi to dovolí. A k tomu všetkému, ešte stále budem mať o 50 kíl lepší bench-press ako on 😛

  1. SOM INÝ

Volám sa Matúš a som niekým iným, než som bol predtým, ako do môjho života vstúpil CrossFit. Otvoril som sa novým veciam, uvedomujem si ako málo viem a ako veľa by som ešte vedieť chcel. Spoznal som stovky, pre mňa celkom  nových ľudí ,medzi nimi aj moju životnú lásku. Vytvoril som si viac hodnotných priateľstiev ako za celý môj doterajší život. A teraz to najdôležitejšie… Zmena a zlepšenie životného štýlu v jednom segmente je iba spúšťačom zmeny k lepšiemu v ďalších oblastiach. V mojom aj vo vašich životoch! A toto, prosím, berte ako posolstvo môjho výlevu 🙂

Tak, a je to vonku!

Neberte ma, prosím, ako samozvaného ambasádora, ktorý obhajuje CrossFit. A keď už nemôžete inak, tak ma berte ako ambasádora a obhájcu športu a zdravého životného štýlu vo všeobecnosti. Toho naozaj zdravého! CrossFit je len nástrojom a je iba na vás, ako s ním budete narábať. Či bude výsledkom odtrhnutý úpon alebo predĺženie života o 10 rokov. Všetky spomenuté myšlienky sú moja osobná skúsenosť a nespájajú sa s nikým konkrétnym! No predsa…ak sa vám niektoré z nich páčili, poteším sa spätnej väzbe. Ak so mnou extrémne nesúhlasíte, prosím, nedávajte sem krutú ofenzívu! Majte so mnou súcit. Som totiž dosť citlivý a takéto veci ma vedia rozhodiť na dlhú dobu. Chcel som vám to celé natočiť ako video-blog, ale okrem toho, že som citlivý sa ešte zatiaľ aj hanbím. 😀 Tak možno nabudúce!

Ešteže mám CrossFit a život. A ten mám len jeden! DNÍ V ŇOM NIE JE NEKONEČNÉ MNOŽSTVO – PRETO UŽ ŽIADNY  Z NICH NEPREMÁRNIM! A čo vy? Vidíme sa na CrossFit-e?

Matúš Ďudík.

 

ENGLISH VERSION: My “Confession” or 5 reasons why I chose CrossFit

When I unsuccessfully landed on my soft, plump face while trying to jump over about 15-centimeter tall fence I was approximately 6 years old. That was when my father declared that “he had never seen anything like that” and “on a delight” of at that time coaches, he signed me up for gymnastics and judo. There, I sweated through my first T-shirts and saw the first results of regular training.

After “endless” years of life in an average, or even under average looking physical form, as a maturing (only in age) teenager approaching high school, under the influence of my surroundings, I decided on a bulletproof plan. I had a desire, a desire to have a physique that spreads excitement, respect, and jealousy. The tool should have been a training plan of the best bodybuilder I can find. Where else would I find it than in an unnamed magazine, which I at that time pronounced “mjuzikl end fitnes”. The caloric intake had to also build up my effort (of course with the requirement of bigger intake of protein and meat. Including sausages, bacon, and segedín which all contain meat). And of course, I had to include a gainer which would be the cherry on top that would separate me from other mortals with my physique of a demigod.

Following an 11-year jump in time…

Few years ago (more precisely in year 2015 after finishing my “competition carrier” of a natural bodybuilder, which maybe wasn’t as bad as it seemed from these few lines I’ve written) I don’t even know thanks to what, but I realized it was time for an evaluation of my accomplished results. Logically this moment should have come a little bit sooner, but a young adult without the right role models can easily get stuck in time and space.

The result of this balancing was that I couldn’t train without three cigarettes, a pre-workout and a double shot of coffee. A night didn’t go by during which I wouldn’t go and eat things from the fridge, thanks to my eating habits which were influenced by my “balanced” diet and cheat days during my “cut” days. My health (repeating illnesses, viruses, and respiratory problems, my chin falling out, pinched nerves and other problems with my spine and knees, unstable weight and sleeping problems) and the constant pressure of the people around me that drinking distilled water before a competition, fainting on the stage caused by dehydration and the capability to gain 20 kilograms during 2 months, is probably not the best presentation of a lifestyle which I wanted to represent. For a long time, I was stuck in one place – regarding performance, the quality of life and knowledge which was (not)absorbed in the closed community without the opportunity of a critical view of myself and my activities (it was my fault, maybe others in the community prospered – I don’t judge). This time not ironically, but for real – the cherry on top of this “healthy” lifestyle were alternating periods of honest training and eating responsibly and periods when I was catching up with the party life. This took a lot of time and money. Being a fulltime athlete 24/7/365 wasn’t making the cut….Enough!

And now the 5 reasons why the heck and thank God is my life better than it was:

  1. People – maybe obligatory but yes. I don’t want to call it a community because it sounds creepy and like a sect – but it is a community. If it’s your colleagues from the training environment, coaches, people that you meet on competitions or just “friends” from social media. You have something in common with all of these people – and that is that you have come forward and started doing something extraordinary and different for our region. Something that people don’t understand and they hide it into a bag of hate and gossip, something that people don’t know about and they build a defense wall against it, based on facts from a badly shot video from 2006. Many people tried and “knocked themselves over”, their ego didn’t handle it well. Their reason was not their poor condition and (non)versatility but their “concept of people doing everything but at the same time doing nothing”.
  2. Intensity and diversity – you never get bored! You never know what awaits you, if it’s in training or at a competition. Luckily people have stopped attacking me with the question “What is the Crossfit thing?”. Because my answer is always the same: “Everything”. I haven’t experienced riding on a horse or jumping in a sac but maybe one day I will, everything is possible. Because, why not? On top of that, our training effort and caloric output that goes along with it can give us the opportunity to consume our dreamed portions of meals, and even if we don’t lose weight we don’t gain it – which nowadays is kind of a success 🙂 Please take this with a detached view. The idea of Crossfit and also my personal idea has a completely different character and nature. It depends only on the person her/himself how he/she stands up to it (the same thing in bodybuilding gyms, golf courses or swimming pools where you can find people that are still fat and unhealthy and maybe even people that are fatter and unhealthier than they were when they started) .
  3. Sharing of information – now a little bit more seriously. It may be connected to the higher online socialization within CrossFit, but compared to other sports where the “know-how” is taken as some kind of a secret and everyone wants to get paid for every bit of knowledge they pass on, we do it a lot differently. Everyone (doesn’t matter if it’s a sports club, association, research institute, professional athlete or a beginner) gladly shares their experience. There is a social awareness, developed by live discussions of people indulged in this sport and active lifestyle. Thanks to words like active and passive stretching, activation, mobility, hypertrophy, warm-up, cool down, core and so on aren’t foreign to people in the community. 
  4. Versatility – I can swim, walk on my hands, snatch over 100 kilos, do 20 handstand push-ups, run over 3km in 12 minutes, sprint 500 meters on the rowing machine in 1:20, shoot a medball on a line on the wall and at the same time I can touch my toes with my legs straight, my back is more upright and I have some signs of abs on my stomach. And an extra benefit is that I will probably be able to play football with my son when he is 15 years old or go running with him to Martinské Hole, because my health will allow me to do so, and I will still have a 50 kilos better bench-press than him 😛
  5. I am different – I am open to new things, I am aware of how little I know and how much I want to, I’ve met hundreds of new people (and also the love of my life) and formed more friendships than I have had in the previous years. And most importantly, the change (improvement) of your lifestyle in one segment  is only the trigger of positive changes in other areas of your life – this is what I would like you to take as the main message of this article 🙂

I will be glad to hear feedback, please don’t be too offensive if you really don’t agree with me (I am very sensitive and things like this tend to get stuck in my head for a long time). Don’t take me as a self-appointed ambassador or advocate of CrossFit (if you have to, more so of sport as a whole). CrossFit is just a tool and it is up to the people how they will use it, and if the result will be a torn ligament or the extension of their life by 10 years. All mentioned thoughts are my personal experiences and are not connected to anyone specific!

I wanted to record this as a video-blog, but I am still shy, maybe next time 🙂

I HAVE ONLY ONE LIFE, AND THERE IS NOT AN INFINITE NUMBER OF DAYS IN IT – THAT’S WHY I WON’T WASTE ANOTHER !!!

Matúš Ďudík.